Ako to už býva, vybral som sa jeden pekný piatokový deň cez skúškové domov. Kedže viem ako to v našich vlakoch chodí, a to najmä v piatok, išiel som autom. Kedže som študent, mal som so sebou ďaľších troch spolužiakov, aby som aspoň trochu vyrovnal náklady na luxus cestovania, ktorý som si dovolil. Zhodou náhod, v tento deň začínal turnaj Slovakia Cup, počas ktorého polícia testovala Bratislavu a zrejme aj trpezlivosť vodičov a dopravy na blížiace sa MS v hokeji. Z môjho pohľadu prebiehalo všetko dobre, zápchy som nepocítil, parkoval som blízko školy v tesnej blízkosti zimného štadiónu. Policajti síce stáli na každom rohu, ale to pre občana predsa predstavuje bezpečnosť a nie hrozbu.
Táto idilická jazda, plná entuziazmu zo spravenej skúšky sa ale skončila kúsok za Polusom. V spätných zrkadlách som zbadal majáky a svietiace STOP. Trochu v strese, po troch rokoch jazdenia bez takejto skúsenosti, som zastavil na krajnici. K autu sa drsným krokom priblížili dvaja príslušníci policajného zboru. Náš rozhovor začal bežne, požiadaním o moje doklady. Už vtedy som mal z ich tónu pocit, že som musel minimálne niekoho zraziť. Počas ich kontroly prišlo na absolútne irelevantné otázky ako "Kam sme sa vybrali?" (kam sa asi mohli vybrat štyria, očividne študenti so značkami PN) a "Nejaké dorgy alebo zbrane?". Naša odpoveď "nie" so smiechom ich asi nepotešila a tak začali byť ešte nepríjemnejší. Bohužial v papieroch mi chýbala nová biela karta od poistky. Vietor do ich plachiet. Po telefonáte domov som navrhoval alternatívy. Účet od poistky nechýbal, mohol som nadiktovať aj jeho číslo, alebo telefonovať do poisťovňe. Toto ale zrejme nikoho nezaujímalo a pán príslušník mi skočil do reči s argumentami typu "Ak by ste teraz nabúrali, kto by Vám až z Piešťan priniesol poistku?" čo nebola šťastná otázka, pretože toto by problém nebol, tak som na to patrične reagoval. Kedže prednáška sa nestretala s mojím pochopením, tak prišlo na sankcie. Bolo mi vysvetlené, ako mi môžu zabaviť tabulky s evidenčným číslom, koľko môžem dostať pokutu a že mi môžu zabaviť "techničák". Vo svojej dobrote sa rozhodli využiť len posledné dve možnosti, pričom sa tvárili veľmi milosrdne. Vyplatil som 20 eur a dostal som papier, ktorý bol 15-dňovou náhradou za technický. Na otázku, či pre nho môže ísť na dopravný inšpektorát iba majiteľ auta alebo nie mi odpovedali že môže ísť hocikto. S pokazenou náladou som sa vybral domov. Po nastúpení do auta som sa od spolujazdcov dozvedel, že si jeden z policajtov dal námahu prehladať asi 15 krabičiek od cigariet vo dverách, samozrejme za mojim chrbátom.
Tu sa ale príbeh mojej prvej kontroly nekončí. O dva týždne, pár dní pred vypršaním platnosti "náhrady za techničák" si moja sestra išla vystáť nekoňečný rad na dopravný inšpektorát. Keď si ho vystála, bola vysmiata, že nie je možné, aby niečo zabavili kvôli kartičke od poistky, ale papiere ešte do Piešťan neprišli a aj tak by jej ich nemohli vydať, kedže ich môžu dať len oficiálnemu majiteľovi vozidla. Takže som bol aj oklamaný.
Určite má kopec šoférov podobný zážitok. Ale určite to nie je v poriadku. Som si vedomý že bielu kartu som mal mať, ale načo mi vlastne zobrali papiere od auta, ak som aj tak mohol jazdiť na ich potvrdenie? Aby ma poškodili? Aby mi spravili zle? Alebo pretože môžu? Prečo ma vlastne zastavili? Prečo sa ku mne od začiatku správali ako keby som niečo spravil? atd...
Bohužial mená policajtov som po dvoch dňoch zabudol, ich číslo bolo na papieri, ktorý sme vymenili za technický a poistka sa nakoniec našla v aute, čo ma ale nemrzí, pretože som si takmer istý, že by si niekde našli niečo iné. Veď vieme ako to chodí...
